1854 - 1921

V roku 1854 vzniká vranovské kasíno, kde sa sústreďuje spoločensko-kultúrny život mesta. Prvý najstarší údaj o tejto inštitúcii pochádza z roku 1890, kedy na pôde kasína vzniká prvá verejná knižnica vo Vranove. Knižničný fond v tom čase predstavoval 987 zväzkov kníh, 540 titulov, ktoré boli umiestnené v osobitnej miestnosti kasína. Už v tom čase existovala čitáreň a predmetový katalóg. Za výpožičku sa platilo 10 filérov. Knižnica bola otvorená každý deň v čase od 18.00 - 20.00 hod. Prvým dobrovoľným knihovníkom bol Jozef Horgónyi, okresný zverolekár.

Vo fondoch vranovskej knižnice sa v roku 1902 nachádzalo 799 zväzkov kníh, ktoré boli uložené v dvoch skriniach. Pri knižnici bola otvorená čitáreň, poskytujúca dennú tlač. Čitatelia mali k dispozícii katalóg kníh a časopisov. Knihy sa vypožičiavali dva razy v týždni v čase od 17. do 20. hodiny. Poplatok za vypožičanie kníh na týždeň bol stanovený vo výške 10 halierov. V roku 1902 sa vypožičalo 630 zväzkov a na nákup nových kníh sa venovalo 270 korún, avšak v roku 1903 už iba 100 korún. V roku 1909 vo fondoch knižnice sa nachádzalo 946 zväzkov kníh, počet čitateľov bol 27 a títo si vypožičali 213 zväzkov. Poplatok sa nezmenil, ale výpožičná doba sa upravila na každé popoludnie od 18. do 20. hodiny. Tieto podmienky boli aj v roku 1912, len počet čitateľov vzrástol na 45 a počet výpožičiek na 327 zväzkov. Po knihovníkovi Horgónyiovi poznáme meno ďalšieho, v týchto rokoch ním bol Andrej Leškovič, daňový úradník (kontrolór).

Nové “meščanske kasino“ s „čitacim kruhom“  čitateľským spolkom si roku 1910 založilo 54 zakladajúcich členov „v troch krasnich chižoch“ hotela Magyar Korona. Okrem prešovskej Našej zastavy „ešči 4-5 každodenňe vychadzajuce noviny še čitac budu“. Dodajme, že išlo výlučne o denníky v maďarskom jazyku. Nechýbali medzi nimi najmä tie, ktoré prinášali najviac informácií z Vranova  Zemplén, Felsó Zemplén, Felvidéki Kozlony, Felvidéki Szemle a ďalšie. Vranovský čitateľský spolok „čitaci“ kruh vyvíjal aj ďalšie aktivity. Členovia spolku organizovali majálesy, bály, hudobné koncerty, ale aj divadelné predstavenia. Miestom na organizovanie takýchto podujatí boli veľké sály obidvoch hotelov a v letnom období aj ich záhrady. Atmosféru, aká vládla na týchto podujatiach, približuje aj táto správa z novín: „Vranovski čitaci kruh 11. juna /1911/ trimal majales, na chtorim še až do rana najkrajši zabavjalo obecenstvo a mladež mesta. Zahradu s lamionami ošviceľi, co bars krašňe ukazalo, keď už cmota nastala, ohňovu zabavku, raketi paľiľi, co še jim tiž bars dobre udarilo.“ Zo správy o ďalšej akcii tohto spolku sa dozvedáme, že polgarski čitaci kruh minulu ňedzeľu krašňe udareni bal trimal, chtori s cabare-diatrom započaľi.“

V pracovnej náplni okresného osvetového zboru bola aj starostlivosť o obecné knižnice a kroniky. Krátke obdobie po vzniku republiky doznievala ešte činnosť promaďarského Vranovského kasína /knižnice a čitárne/ a Čítacieho spolku. Ich činnosť bola ukončená koncom roku 1921, keď v zmysle nariadenia župana Zemplínskej župy bol majetok kasína a spolku /dve skrine a 188 románov a časopisov/ odpredaný na verejnej dražbe, ktorá sa uskutočnila v miestnosti vranovskej Úverovej banky. V okamihu ich zániku dostali Vranovčania novú knižnicu, a to na pôde Miestneho odboru Matice slovenskej vo Vranove. Už v prvom prípise do matičného ústredia v Martine sa vranovskí matičiari dožadovali, aby „začala pracovať matičná tlačiareň, pretože na lacné slovenské knihy netrpezlivo čakajú ľudia z Vranova a okolia.“

1922 - 1938

Dňom otvorenia knižnice MO Matice slovenskej vo Vranove sa stal 1. apríl 1922. Podrobnú správu o jej otvorení priniesla Zemplínska stráž: „Odbočka Matice slovenskej vo Vranove za prispenia niekoľkých obetavých jednotlivcov zriadila knižnicu a požičiava za mierny honorár knihy svojim členom. Knižnica táto pozostáva z 358 zväzkov a bude podľa finančnej schopnosti postupom času vhodne doplňovaná... Dosiaľ tu slovenská kniha bola riedkym zjavom a opravdovou popelkou: alebo jej nebolo, alebo  keď bola  bol tu či už predsudok jej menejcennosti pred knihou maďarskou, či nedostatok dobrej vôle slovenskou knihou sa zaoberať. Príčiny sú známe: inteligencia nadobudla vzdelanie v školách maďarských a súc z najväčšej časti presiakla duchom maďarským, podceňovala všetko nemaďarské, a tým viac slavianske... Nepochybujeme tedy, že naši čtenári a členovia Matice využijú vhodnej príležitosti a prejavia pre vranovskú knižnicu záujem, akého slovenská kniha zasluhuje“.

Hoci založenie obecných knižníc ukladal zákon z roku 1919, pravdou zostáva, že k jeho naplneniu došlo až na základe výnosu referátu Ministerstva školstva a národnej osvety zo dňa 21. marca 1925. Zložitý spoločensko-politický a sociálno-ekonomický vývoj v rokoch 1919 - 1925 bránil tomu, aby sa na Slovensku mohol zákon uplatniť v praxi. Takže Vranov nebol v tomto smere výnimkou, podobne sa pomery vyvíjali aj v ostatných mestečkách Slovenska, keď so súhlasom štátu boli v týchto rokoch namiesto verejných obecných knižníc podporované knižnice rôznych spolkov. V prípade Vranova to bola matičná knižnica, ktorá až do roku 1925 suplovala obecnú knižnicu. Až v zmysle výnosu z roku 1925 sa mala /podľa možnosti/ v každej obci založiť verejná obecná knižnica a knižničná rada. Zároveň sa obciam do päťtisíc obyvateľov stanovila výška obecných príspevkov na knižnicu, a to 50 halierov na obyvateľa.

Už od roku 1926 je evidentná starostlivosť, akú obecným knižniciam venoval referát pre tieto knižnice pri Ministerstve školstva a národnej osvety, ktorý ako to dokladajú archívne záznamy, každoročne požadoval nielen štatistické údaje o ich činnosti, ale prostredníctvom Okresného osvetového zboru vo Vranove organizoval aj ich činnosť. Obecné knižnice boli pravidelne zásobované novými knihami z „Výpravne“ kníh pri Matici slovenskej v Martine.

Nepopierateľným úspechom bolo, že roku 1933 v každej obci bola obecná knižnica. Menej potešiteľný je však fakt, že na viac ako 26 tisíc obyvateľov okresu pripadlo iba niečo cez 3 500 zväzkov kníh. Z okresov severovýchodného Slovenska len Medzilaborecký a Stropkovský okres mal počet zväzkov nižší, kým napríklad okres Bardejovský mal v uvedenom roku vyše 21 tisíc zväzkov v obecných knižniciach.

Významným podujatím pre knihovníkov a kronikárov okresu sa stala pracovná schôdza, ktorá sa z podnetu Okresného osvetového zboru vo Vranove konala začiatkom februára 1934. Zúčastnilo sa jej 35 obecných knihovníkov a 29 kronikárov. Prednášku o vedení obecných kroník /pamätných kníh/ mal okresný náčelník dr. Viktor Krenický a o vedení verejných obecných knižníc prednášal Jozef Kovář, učiteľ meštianskej školy a súčasne knihovník obecnej knižnice vo Vranove, ako aj Dezider Zboray, knižničný referent OOZ vo Vranove. V prijatej rezolúcii prítomní knihovníci a kronikári okrem iného sa dožadovali: „1. aby vo všetkých obciach bola ustanovená letopisecká komisia a knižničná rada. Poneváč sú ešte i teraz obce, kde sa to nestalo,2. aby knižničná rada nebola považovaná za obecnú komisiu a aby preliminovaná suma na knižnicu bola vyplatená, knihy nech vyberá a zakupuje len knižničná rada s knihovníkom,3. aby práca obecných knihovníkov a kronikárov bola honorovaná, ale nie na úkor obecnej knižnice.“

1939 - 1945

Významné miesto v osvetovo-výchovnej práci a propagácii duchovných hodnôt bolo určené predovšetkým obecným a verejným knižniciam. Keďže v uplynulých dvoch desaťročiach sa do „spolkových a verejných obecných knižníc dostávali aj knihy, ktoré duchu slovenského národa nijako nevyhovovali, prekresľovali jeho ideové hodnoty“ alebo boli „presýtené ľavou, nepriateľskou ideológiou“, preto bola výnosom predsedníctva vlády zo 14. januára 1939 nariadená revízia všetkých knižníc.

Početné publikované úvahy na túto tému smerovali od krajnej požiadavky, a to ich spálenia“, k požiadavke kultúrnejšej“, aby osobitná komisia Ministerstva školstva a národnej osvety zostavila generálny index kníh, ktoré do slovenských knižníc nepatria. Tejto požiadavke sa vyhovelo tým, že ministerstvo revíziou všetkých slovenských knižníc poverilo Ústrednú knižničnú radu pri Matici slovenskej v Martine. Knižnice boli poverené vypracovať dvojmo zoznam „vidovaných kníh, vidovaný správou miestnej školy, ako i výkaz aktív a pasív dotyčnej knižnice“. Každému knihovníkovi sa prikázalo, že „vo vlastnom záujme je povinný hneď odstrániť zo svojich inventárov knihy, ktoré svojím obsahom urážajú naše národné cítenie. Tiež nenačím strpieť v našich knižniciach knihy, ktoré pokladáme za závadné zo stránky náboženskej a mravnej.“  Takto vyradené knihy sa už ďalej nesmeli vypožičiavať, mali byť zabalené a uložené v sklade a vyčkať na rozhodnutie spomenutej Ústrednej knižničnej rady.

Rok 1939 bol v mnohom dôležitý aj pre osud vranovskej obecnej knižnice. Správy o jej činnosti priznávajú, že v prvom polroku v dôsledku „vzrušených čias“ bola návštevnosť knižnice slabšia. K zlepšeniu došlo od leta tohoto roku, keď sa knižnica „presťahovala do nových, plne vyhovujúcich miestností Kultúrneho domu“. Novú kvalitu služieb čitateľom znamenalo otvorenie čitárne, ktorú s podporou vládneho komisára A. Džatku odovzdali v mesiaci novembri. Knižnica bola otvorená každú stredu a sobotu od 16. a 18. hodiny, čitáreň každý deň od 17. do 19. hodiny a v nedeľu od 15. do 18. hodiny. Dlhoročným obecným knihovníkom bol profesor Jozef Kovář, učiteľ meštianskej školy. Bilancia knižnice a čitárne za rok 1939 bola takáto: čitatelia mali k dispozícii 1 255 zväzkov „zábavnej a náučnej literatúry a časopisov“, knižnicu navštívilo „611 čitateľov, ktorí prečítali 2 468 zväzkov“. V pekne zariadenej čitárni bolo 25 novín a časopisov a od polovice novembra do konca roku čitáreň navštívilo 700 čitateľov. S takouto bilanciou neboli spokojní predovšetkým členovia knižničnej rady, keďže očakávali, že najmä „čitáreň sa stane populárnou vo všetkých vrstvách obyvateľstva a nahradí tak pochybné vysedávanie v krčmách“. Predpokladali, že „najmä z radov inteligencie bude najviac navštevovaná. Bohužiaľ práve z tejto strany je návšteva najnepatrnejšia.“

1946 - 1948

Ešte dlho po prechode frontu bola situácia v oblasti  kultúry, osvety a športu v sídle vranovského okresu neuspokojivá. Situácia v obciach bola ešte menej priaznivá. Veď roku 1946 bolo v okrese iba 7 obecných knižníc s 483 zväzkami kníh.

1949 - 1960

Na nových ideovopolitických základoch sa po februári 1948 prebudovali všetky knižnice vranovského okresu. Správu o tejto prestavbe si ako prví vypočuli delegáti okresnej konferencie KSS vo Vranove na jar roku 1950: „Práca v knižničnom sektore bola roku 1949 zameraná hlavne na zriadenie obecných knižníc vo všetkých obciach v okrese. Knižnice boli budované na základoch učenia Marxa, Engelsa, Lenina a Stalina. Knihovníci obecných knižníc boli inštruovaní na celookresnom jednodňovom knihovníckom kurze vo Vranove, usporiadanom okresnou osvetovou radou dňa 8. apríla 1949, že knižničná služba  musí si osvojiť marxistické metódy práce. A to ako v knižnici, tak najmä v práci s čitateľmi. Kniha a knižnice sú priekopníkmi k utvoreniu socialistickej spoločnosti a mocným spojencom a spolubojovníkom robotníckej triedy. Knihovníci sa zaviazali v zmysle daných pokynov, že vybudujú verejné knižnice za nástroje výchovy a k pokroku. Získajú pre obecnú knižnicu aspoň 5 nových socialistických kníh, odstránia brakovú literatúru, docielia, aby si každý čitateľ vypožičal roku 1949 priemerne 10 kníh."

Činnosť knižníc, tak ako už v minulosti, aj teraz bola značne hatená nevyhovujúcim umiestnením. Priznáva to aj oficiálna správa o stave obecných knižníc v okrese za rok 1949, v ktorej sa uvádza, že až „na 99 % umiestnenie knižníc je nedostatočné, nevyhovujúce. Knižnice sú zväčša na chodbách, v kabinetoch, učebniach národných škôl a v súkromných bytoch. Po odstránení týchto prekážok a po umiestnení knižníc a verejných čitární v samostatných miestnostiach stanú sa v budúcnosti naše knižnice ohniskom neprestajného vzdelávania sa mládeže odrastlej i dospelých. Knižnica stane sa nástrojom socializmu a urýchli vývoj k utvoreniu šťastnej socialistickej spoločnosti... Knihovnícku funkciu vykonávajú na 96% a učitelia za nepatrnú odmenu (250 Kčs ročne).“ Ku koncu roku sa vo všetkých verejných knižniciach okresu nachádzalo 4 789 zväzkov, počet čitateľov bol 1 313 a počet výpožičiek 12 727. Štatistika zachytila, že knihy si vypožičiavala predovšetkým mládež (52%), nasledovali roľníci (23%), robotníci (17%), inteligencia (6%) a remeselníci (2%).

V zmysle úpravy Povereníctva informácií a osvety z marca 1951 sa obecné (mestské) knižnice premenovali na „ľudové knižnice s poslaním vychovávať ľud ideovopoliticky a mravne, sústavne a plánovito prehlbovať jeho školské vzdelanie a starať sa o zvyšovanie kultúrnej úrovne najširších ľudových vrstiev.“ Plnenie tejto úlohy v podmienkach mesta Vranov pripadlo Okresnej ľudovej knižnici (OĽK). Ďalším výnosom Povereníctva školstva a osvety z decembra 1952 o zriaďovaní osvetových izieb, osvetových besied a domov osvety došlo k zlúčeniu ľudových knižníc s týmito osvetovými zariadeniami. Na podklade tohto výnosu sa OĽK vo Vranove mala zlúčiť s vranovským Domom osvety. Podrobná správa o knižniciach v okrese, ktorou sa koncom marca 1954 zaoberala rada ONV vo Vranove, bola mimoriadne kritická, keďže na ich adresu odzneli aj tieto poznámky: „Naše knižnice ešte pred rokom neplnili svoje poslanie, lebo boli bez opatere... V tom čase sa nedostávalo pomoci pre oživenie knižníc ani od IV. Referátu ONV, kedy bola knižničnou inšpektorkou s. Jusková. Knižnice boli zamorené vadnou literatúrou, lebo očista knižníc od vyradených kníh sa nepreviedla.“ O niečo priaznivejšia situácia bola v OĽK vo Vranove, o čom svedčia aj nasledujúce údaje.

Avšak tak z tejto správy, ako aj zo správy o budovaní osvetových zariadení v okrese, o ktorej sa v rade ONV rokovalo 30. januára 1954, jednoznačne vyplýva, že až „zriadením Domu osvety sa súčasne môže vyriešiť aj otázka umiestnenia OĽK, ktorá je t. č. umiestnená v celkom nevyhovujúcej miestnosti. Knižnica sa môže premiestniť do Domu osvety, kde sa môže zriadiť i verejná čitáreň. OĽK má cez 2000 zväzkov a ak sa nepremiestni, nemôže sa doplňovať pre nedostatok miesta... Jej nedostatočné umiestnenie v jednej malej miestnosti nereprezentovalo túto“  kultúrno-osvetovú inštitúciu dôstojným spôsobom. Riaditeľom vranovskej knižnice roku 1954 bol Repko, knihovníčkou Lahitová a knižničnou inšpektorkou ONV Petrigová. Koncom roku 1954 knižnica obsahovala 2 716 zväzkov, evidovala 489 čitateľov a počet mesačných výpožičiek bol 950. OĽK vo Vranove plnila metodickú úlohu vo vzťahu k miestnym ľudovým knižniciam, ktorá sa najčastejšie prejavovala v tom, že vedúca knižnice sa aj v tomto období zúčastňovala vyraďovania „závadnej" literatúry v MĽK, organizovala inštruktáže pre vedúcich týchto knižníc a zabezpečovala také akcie, akými boli výstavky sovietskej literatúry, besedy o knihách s obsahom na tému socialistická kolektivizácia a pod. Prvú Čitateľskú konferenciu usporiadala OĽK vo Vranove vo februári 1954, a to o knihe Kataríny Lazarovej Osie hniezdo.

Komplexný pohľad na postavenie OĽK vo Vranove (od 1. januára 1955 odčlenenej od Domu osvety) v sietí ostatných okresných knižníc Prešovského kraja bol vypracovaný roku 1955, a to pri príležitosti 10. výročia oslobodenia Československej republiky. Z uvedeného hodnotenia vyplýva, že do konca decembra 1954 sa celkový počet zväzkov v OĽK ustálil na 2 695 a hoci poklesol počet čitateľov (na 494), na druhej strane zvýšil sa počet výpožičiek na 8 171 (v priemere 681 výpožičiek za mesiac). Nízkym počtom zväzkov sa OĽK vo Vranove zaradila na nelichotivé posledné miesto zo všetkých OĽK Prešovského kraja. Stále viac sa i zásluhou novej riaditeľka knižnice E. Burdovej zlepšovala metodická pomoc poskytovaná MĽK v okrese. Roku 1958 bolo v okrese už takmer štyri tisíc evidovaných čitateľov (o 1300 viac ako roku 1957). Do konca roku 1958 knižnice boli už vo všetkých 47 obciach okresu a v ich fondoch bolo viac ako 34 tisíc zväzkov, čo predstavovalo v prepočte na jedného obyvateľa okresu jednu knihu. S akou bilanciou vstupovala vranovská knižnica do „šesťdesiateho roku tohto storočia", čiže do roku 1960, o tom čitateľov Vranovských novín informovala O. Bukvová, pracovníčka knižnice. Podľa jej poznatkov roku 1959 prišlo do knižnice „pre pobavenie a poučenie" o 14% viac čitateľov ako roku 1958, čiže 844, ktorí si vypožičali takmer dvadsať tisíc kníh (19 819), čo predstavovalo cca 23 výpožičiek na čitateľa.1961 - 1968Po zrušení okresu bola Okresná ľudová knižnica (OĽK) vo Vranove zreorganizovaná na Miestnu (mestskú) ľudovú knižnicu (MĽK) a stala sa, podobne ako desiatky ďalších obecných knižníc, pobočkou OĽK v Michalovciach. Aj v tomto období zápasila nielen s personálnymi, ale i s obmedzenými finančnými prostriedkami, ale najmä s nevhodným umiestnením. Podobne ako viaceré ďalšie kultúrno-výchovné inštitúcie v meste (pioniersky dom, ľudová škola umenia, osobitná škola) sťahovala sa z jednej nevyhovujúcej budovy (miestnosti) do druhej. Napriek tomu, ako nás in formuje novinová správa z marca 1963, vytýčené úlohy pracovníci knižnice „na poli názornej agitácie, propagácie, skvalitnenia svojich služieb a rozširovania čitateľskej siete" vcelku úspešne plnili. Za uplynulý rok 1962 „získala knižnica 1 090 nových čitateľov. V tomto roku počíta so vzrastom 1 150 čitateľov. Dobrá je tiež činnosť knižnice pri usporadúvaní besied so spisovateľmi, ktoré si získavajú stále väčšiu obľubu. Za minulý rok usporiadali 34 besied, t. j. približne dvakrát do mesiaca... Pracovníci knižnice tiež často zavítajú do Domu pionierov a mládeže alebo do niektorej školy v okolí. Všade sa stretávajú so živým záujmom o knihy. Veková hranica nerozhoduje. V poslednom čase je najväčší záujem o knihy Lazarová: Šarkan na reťazi, a Mináč: Nikdy nie si sama." Už v menej optimistickom duchu sú v lete I968 formulované hlavné úlohy pre úsek knižnej kultúry vo Vranove a v novovytvorenom okrese, z ktorých sa dozvedáme, že na tomto úseku bude potrebné „organizačne i kádrovo dobudovať OĽK vo Vranove" a taktiež bude nevyhnutné zmeniť po roku 1970 jej poslanie na „koordinačné, metodické a bibliograficko-informačné centrum. "

1969 - 1989

Roku 1987 bola odovzdaná ďalšia dominanta mesta, a to Mestský dom kultúry (MsDK). Reprezentačné priestory tu získala aj Okresná ľudová knižnica (so 76 tis. zväzkami kníh).

Návratom okresu do Vranova zmenil sa aj štatút vranovskej knižnice, a to na Okresnú knižnicu vo Vranove. Tak ako ostatné kultúrno-osvetové inštitúcie tohto obdobia ani ona nemala pre svoju činnosť vytvorené primerané podmienky. V jednej z dobových správ sa uvádza, že knižnica sa nachádza „bokom od centra mesta, nie v najnovšej a zvonku nie príliš lákavej budove“. Obrat nastal až po roku 1987 po presťahovaní sa do nových účelových priestorov Mestského domu kultúry. Do roku 1982 riaditeľkou knižnice bola E. Burdová a od tohto roku Mgr. M. Foberová.

Ku skvalitneniu knižničných služieb postupne prispievalo zriadenie bibliografickej informačnej služby (1970) a vydávanie metodického spravodajcu. K trom oddeleniam (detskému, pre dospelých a bibliografickému) pribudlo roku 1974 štvrté - oddelenie politickej a náučnej literatúry. Od mája 1982 sa rozšírila knižnica o pobočku pre mládež a dospelých na Sídlisku 1.mája. K novým formám práce s čitateľom prispela i medziknižničná výpožičná služba, budovanie kartotéky osobností vranovského okresu, stretnutia so spisovateľmi (D. Harmanovou, R. Moricom, Z. Klátikom, S. Rakúsom, A. Balážom, B. Mačingovou a i.), besedy, kvízy atď.

1990 - 2000

Nezastupiteľnú funkciu vo vzťahu k prezentácii knižnej tvorby mala a s úspechom plnila Hornozemplínska knižnica vo Vranove. V 90. rokoch sa stabilizovala na jednu z popredných verejno-regionálnych knižníc v rámci kraja. Do roku 1993 riaditeľkou knižnice bola Mgr. M. Foberová, v rokoch 1993 - 1999 Mgr. T. Koščová a v predposlednom roku 20. storočia do tejto funkcie nastúpila Mgr. E. Antolíková.

Použitá literatúra: 

1.         MICHNOVIČ, Imrich. Vranov nad Topľou v 20. storočí. Vranov nad Topľou : Mesto Vranov nad Topľou, 2002. 279 s.

2.         MICHNOVIČ, Imrich. Vranov nad Topľou v 20. storočí. Vranov nad Topľou : Mesto Vranov nad Topľou, 2005. 349 s.